Protein-bielkoviny.sk

proteín - bielkoviny a všetko o nich

kvalitne zdroje proteinu

Čo je proteín - proteíny

Proteín (inými slovami bielkovina) sa radí medzi biopolyméry. Ide o prírodnú vysokomolekulárnu látku s relatívnou molekulovou hmotnosťou 103 až 106 zloženú z aminokyselín. Proteín je základom všetkých živých organizmov. Zo všetkých organických látok prítomných v telesných tkanivách je proteín zastúpený v množstve až 80%.

Proteín a jeho funkcie

Proteín (inými slovami bielkovina) je podstatou všetkých známych organizmov. Proteín plní tieto funkcie :

  1. Stavebná funkcia – proteín je stavebnou látkou ako napr. kolagén a keratín. Proteín sa zúčastňuje na stavbe svalov, kostí, kože, nechtov, vlasov a podobne.
  2. Pohybová funkcia – proteín zaisťuje pohyb ako napr. aktín a myozín, ktoré sa zúčastňujú priebehu svalovej kontrakcie.
  3. Transportná funkcia – proteín ma za úlohu prenos biologicky aktívnych látok ako napr. hemoglobín a myoglobín, ktoré prenášajú kyslík.
  4. Skladovacia funkcia – proteín môže menšie molekuly aj skladovať ako napr. feritín, myoglobín.
  5. Ochranná a obranná funkcia – proteín bráni organizmus proti cudzorodým látkam vo forme protilátok ako napr. imunoglobulín.
  6. Katalytická funkcia – proteín sa vo forme enzýmov podieľa na celom rade biologických procesov v organizme.
  7. Riadiaca a regulačná funkcia – proteín je súčasťou hormónov ako napr. inzulín a rastový hormón. Jeho riadiaca a regulačná úloha je nevyhnutná pre priebeh veľkého množstva procesov.

Proteín a jeho základné vlastnosti

Proteín (inými slovami bielkovina) je zložený z aminokyselín, pričom ide o molekuly poskladané z kyslíka, dusíka, vodíka, uhlíka (a niekedy aj síry). Spomínané aminokyseliny sú v proteíne vzájomne spájané aminoskupinami –NH2 a karboxylovými skupinami –COOH amidovou väzbou –NH-CO-. V prípade proteínu sa amidová väzba volá peptidová väzba.

Podľa množstva aminokyselín, ktoré sú v molekule takto spájané rozoznávame:

1. oligopeptid, ktorý obsahuje 2 – 10 aminokyselín,

2. polypeptid, ktorý obsahuje 11 – 100 aminokyselín, podľa niektorých 11 – 50 aminokyselín,

3. vlastný proteín, ktoré má viac ako 100 aminokyselín, podľa niektorých viac ako 50 aminokyselín.

Kedysi platilo, že do počtu 50 aminokyselín ide o peptid a pri vyššom počte aminokyselín ide o proteín. V súčasnej dobe je hodnotená pomerná molekulová hmotnosť, ktorá má označenie Mr.  Keď Mr = 10 000 ide o peptid a keď Mr je väčšia ako 10 000, tak ide o proteín.

V prírode sa nachádza 23 základných aminokyselín a tieto sa rôznym spôsobom spájajú a tak vznikajú rôzne druhy proteínov, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské telo.

Plnohodnotný proteín nazývaný aj high-quality proteín je v potravinách, ktorých súčasťou je všetkých osem esenciálnych aminokyselín. Ide hlavne o potraviny živočíšneho pôvodu ako je mlieko, mäso, vajcia. Neplnohodnotný proteín nazývaný aj low-quality proteín je v potravinách, ktorých súčasťou nie je všetkých osem esenciálnych aminokyselín. Patria sem orechy, obilniny a strukoviny. Proteín zo živočíšnych potravín je využiteľnejší a hodnotnejší, ako proteín z rastlinných potravín. Jediný plnohodnotný proteín z rastlinných potravín je sójový proteín.

Proteín a jeho látková premena

Ľudské telo nemá veľkú zásobu proteínu (inými slovami bielkoviny). To znamená, že proteín, ktorý prijíma, musí byť okamžite spracovaný. Ľudský organizmus si proteín prijatý z potravy prestavuje na proteín telu vlastný. Najcennejšie sú pritom esenciálne aminokyseliny, ktoré si organizmus nevie vyrobiť a pritom ich potrebuje. Aminokyseliny, ktoré sa vytvorili trávením prijatých proteínov, sú buď použité na vytvorenie telesného proteínu, alebo sú premenené. V prípade, že nie je nutné, aby sa aminokyseliny premenili na proteín, je organizmus pripravený na ich prestavbu späť na glukózu, ktorá sa buď použije ako zdroj energie, alebo sa premení na tuk. Hoci je celkový obsah proteínu v ľudskom organizme viac menej stabilný, má proteín relatívne krátku životnosť. Vo veľkej miere prevažná časť stavebných proteínov a enzýmov sa spája a rozpadáva, pričom tento obrat proteínov minie až 20 % energie bazálneho metabolizmu. Je to dôležité hlavne pri obnove poškodených tkanív, či hojení rán, ale taktiež prebieha aj v tkanive, ktorá je zdravá.